Vizuálny svet a vizuálne myšlienky v kultúre nepočujúcich

Nepočujúci ľudia vidia a chápu svet inak ako počujúci. Na spoznávanie svojho okolia používajú viac oči. Tento článok vysvetľuje, ako nepočujúci využívajú zrak v každodennom živote a myslení.

Čo je vizuálny svet pre nepočujúcich?

Vizuálny svet pre nepočujúcich zahŕňa všetko, čo môžu vidieť a pochopiť pomocou zraku. To zahŕňa:

Posunkový jazyk: Mnohí nepočujúci používajú posunkové jazyky na komunikáciu. Používajú ruky, mimiku a reč tela na vyjadrovanie myšlienok. Napríklad v mnohých národných posunkových jazykoch môže človek „nakresliť“ tvar domu vo vzduchu, keď rozpráva o svojom domove.
Vizuálne podnety: Nepočujúci pozorne sledujú tváre a telá, aby pochopili, čo sa deje okolo nich. Môžu si všimnúť aj drobné zmeny vo výraze tváre alebo držaní tela, ktoré by si počujúci nemuseli všimnúť.
Vizuálne upozornenia: Nepočujúci používajú namiesto zvukových alarmov blikajúce svetlá alebo vibračné zariadenia – napríklad pri zvončekoch alebo požiarnych alarmoch. V dome nepočujúceho človeka môžete vidieť lampu, ktorá bliká, keď niekto zazvoní.

Deaf Space: Nepočujúci si často upravujú prostredie tak, aby bolo vhodné pre vizuálnu komunikáciu. To znamená napríklad usporiadanie nábytku tak, aby mali ľudia na seba výhľad, využitie otvorených priestorov s dobrým osvetlením a minimalizovanie vizuálnych prekážok. Napríklad v kaviarni prispôsobenej potrebám nepočujúcich môžu byť stoly umiestnené do kruhu, aby sa všetci mohli pri posunkovaní ľahko vidieť.

Ako nepočujúci myslia vizuálne?

Nepočujúci ľudia často myslia vizuálne:

Posunkový jazyk v mysli: Keď nepočujúci premýšľajú, môžu si v mysli „vidieť“ posunky, podobne ako keby pozerali nemý film.

Obrázky v mysli: Predstavujú si objekty alebo činnosti. Napríklad pri plánovaní výletu si môžu vizualizovať miesta, ktoré chcú navštíviť.

Vizuálna pamäť: Nepočujúci si môžu veci zapamätať tým, že si ich „vizuálne“ uložia – napríklad si vybavia stránku z knihy alebo rozhovor v posunkovom jazyku. To im pomáha pri neskoršom vybavovaní si informácií.

Príklady:

Nepočujúci žiak si môže zapamätať matematický príklad tak, že si v mysli vizualizuje čísla a symboly – akoby mu „plávali“ pred očami.
Nepočujúca osoba pri rozprávaní príbehu môže použiť výrazné pohyby rúk a mimiku, aby príbeh ožil. Môže niektoré časti aj „zahrať“, aby bol príbeh pútavejší.
V triede pre nepočujúcich učitelia často používajú obrázky, schémy a vysvetlenia v posunkovom jazyku. Používajú farebné plagáty alebo interaktívne tabule, aby boli hodiny čo najviac vizuálne.
Nepočujúci umelci môžu vytvárať maľby alebo sochy, ktoré zobrazujú, ako vnímajú svet očami nepočujúceho človeka. Ich umenie môže zobrazovať ruky, oči alebo vizuálne vzory, ktoré sú dôležité v kultúre nepočujúcich.
Pri sledovaní filmu sa nepočujúci spoliehajú na titulky alebo tlmočníka v posunkovom jazyku. Všímajú si aj vizuálne detaily – napríklad mimiku a reč tela hercov, aby plne porozumeli príbehu.

Záver:

Vizuálny svet je pre nepočujúcich veľmi dôležitý. Ovplyvňuje ich spôsob komunikácie, myslenia aj prežívania života. Pochopenie tohto sveta pomáha nielen nepočujúcim, ale aj počujúcim, aby si viac vážili kultúru nepočujúcich. Uznaním významu vizuálnej komunikácie a vizuálneho myslenia môžeme vytvoriť inkluzívnejšie prostredie pre všetkých.

Vedeli ste, že...?

Niektoré výskumy naznačujú, že nepočujúci ľudia môžu byť lepší v zaznamenávaní pohybov na okraji zorného poľa ako počujúci. Môže to byť tým, že oči používajú viac v každodennom živote. Napríklad nepočujúci si môže skôr všimnúť niekoho, kto mu na boku máva, aby získal jeho pozornosť.