Dejiny hluchých

Tento článok predstavuje dôležité osobnosti v histórii nepočujúcich. Tieto osobnosti vytvorili nové spôsoby výučby nepočujúcich, bojovali za ich práva a pomohli formovať posunkový jazyk. Ich práca položila základy moderného vzdelávania nepočujúcich a hrdosti komunity. Charles-Michel de L’Épée (1712–1789) Charles-Michel de L’Épée, často nazývaný „Otec nepočujúcich“, založil v roku 1760 v Paríži prvú bezplatnú školu pre […]

Druhá svetová vojna (1939 – 1945) bola pre nepočujúcich v Európe veľmi ťažkým obdobím. Mnohí čelili nespravodlivému zaobchádzaniu, nebezpečenstvu a zásadným zmenám vo svojom každodennom živote. Tu je prehľad toho, čo sa dialo v rôznych európskych krajinách. Nemecko a nacistami okupovaná Európa Nacistická vláda verila, že nepočujúcich ľudí postihuje „dedičná vada“, teda niečo, čo je „chybou“ v

V septembri 1880 sa v Miláne v Taliansku zišlo 164 pedagógov z Európy a Severnej Ameriky na Druhom medzinárodnom kongrese o vzdelávaní nepočujúcich. Hlasovali za to, aby sa oralizmus stal hlavným spôsobom vzdelávania nepočujúcich detí namiesto posunkového jazyka[1]. Rozhodnutia konferencie Konferencia prijala osem rezolúcií, ktoré uprednostnili oralizmus pred posunkovým jazykom. Prvé dve zneli: Hovorenie je lepšie než posunky,

Emancipácia znamená získanie slobody a rovnoprávnosti po období nespravodlivého zaobchádzania. Pre nepočujúcich zahŕňa emancipácia rovnaký prístup k vzdelaniu, spravodlivé pracovné príležitosti a uznanie posunkových jazykov a kultúry nepočujúcich. Rané prekážky V 19. storočí čelili nepočujúci vážnym bariéram. Mnohé školy zakazovali posunkový jazyk a presadzovali oralizmus– teda vyučovanie výlučne pomocou hovorenia a odzerania. Na Druhom medzinárodnom kongrese o vzdelávaní nepočujúcich v Miláne v roku